Ak niekto povie, že imidž je nanič, nevie určite o tom, že prvý dojem je nenahraditeľný a neopraviteľný. Dášu mi odporúčala kamarátka, bola to povinná jazda pre všetky zúčastnené strany. Prvé stretnutie bolo veľmi príjemné, pokojné. Dáša vyzerala seriózne, pokojne a rozvážne. Počúvala ma, pokojne reagovala, neplašila sa, normálne sme sa rozprávali. Tým rozhovorom zrazu vybudovala v mojej predstave niečo, čo tam predtým nebolo – obraz o budúcnosti. Daša prvým stretnutím postavila domček mojej budúcnosti na takých základoch, že aj keď som o pár rokov neskôr mala len rodičovský príspevok, stále som na tie základy myslela a z tých trvalých príkazov, ktoré sme vtedy spolu nastavili, som tie základné, najdôležitejšie pre dôchodok, nezrušila. Zrazu sa ukázalo, aké bolo efektívne odkladať vtedy, keď bolo z čoho. A dnes len spokojne počítam, koľko som zarobila tam, kde som vydržala aj so zaťatými zubami a trvalé príkazy nerušila. Mala som víziu, ktorú sme kedysi s Dášou vymodelovali a nemienila som sa jej vzdať. Musím sa o finančníctve ešte veľa naučiť, ale Dáša je pre mňa to, čo je pre nás všetkých učiteľka v prvom ročníku ZŠ. Pohodu v živote by mi asi nikto neponúkol. Dáša mi ju dala a ja si to cením tak, ako si ceníme dobrých, skutočne dobrých priateľov, bezpečné autá, pohodlné kreslo, voňavú kávu a kvalitné víno.